Spolu to zvládneme

Dobrý deňspolutrpitelia

hovorí sa, že na každú ranu existuje náplasť...pre ľudí ako sme my, je hľadanie náplaste niekedy ťažké, nikedy sa nám zdá, že ani neexistuje, občas máme pocit že nám ju musí podať niekto iný, zvyčajne však chceme len ticho a samotu, pretože máme pocit, že niet cesty, ktorá by nás priviedla k svetlu...Iste viete o čom hovorím, o našom spoločnom probléme a tou je depresia a úzkosť.Choroba, ako každá iná, no v akútnom štádiu veľmi náročná a pre nás nezvládnuteľná. Nie je typická ako napr. zlomená ruka, ktorá sa za pár týždňov napraví a máme vyhraté...naša chorobe je v našej hlave a my musíme bojovať aby sme zvládli tých pár dní, týždňov a mesiacov aspoň v ako tkom pokoji....viem, "to ťažko" poviete si, no vedzte že keď si spoločne začneme odovzdávať slová, pripomienky, názory a pohľady, bez toho aby nás niekto odsudzoval, pretože vieme o čom hovoríme a rozumieme si, pojde nám to ľahšie.

Verím, že spoločne vytvoríme silnú skupinu, ktorá sa bude vzájomne podporovať a dokážeme si, že sme hodní existencie a plnohodnotného a spokojného života, zaslúžime si to nie len my, ale aj naši blízky, ktorí trpia spolu s nami.

Ďakujem, že ste tu s nami, že zdieľate svoje pocity, aj keď temné a smutné, aj tie radostné, ktoré občas prídu. Ak nemáte nikoho, kto by len tušil o vašom probléme, máte nás ...

Spoločne a spolupatričnosťou nájdeme trochu slnka v tme....

Iva